Blog

Kto raz zakúsi slobodu v sedle motorky nevymení tento zážitok za nič iné. Ja viem, mnohí sa vyžívajú na motrokárskych zrazoch, obdivujú dizajn a technické parametre na výstavach. No na motošporte je predsa najlepší zážitok z jazdy. Svoju prvú motorku som si kúpil pred 5 rokmi, ľahučkú Suzuki som nedávno vymenil za novučičkú Hondu. Nevedel som sa dočkať, kedy absolvuje prvý krst na kvalitných, rýchlych diaľniciach.

V Piešťanoch sme už celkom stála partia motorkárov. Okrem spoločného sedenia na pive chodíme po zrazoch najmä na Slovensku a spolu sme už absolvovali niekoľko ciet, predovšetkým do susedných krajín. Ja som si to najviac užíval, keď sme boli spoločne na jazde v Alpách. Zorganizovali sme sa minulú jar. Zámerne sme sa vyhýbali rakúskym diaľniciam – tak sme nielen ušetrili, ale mohli sme tak lepšie vnímať aj okolitú krajinu. Aj cesty prvej triedy sú v Rakúsku veľmi kvalitné, zaobišli sme sa bez akýchkoľvek technických problémov. Našim cieľom bolo Tirolsko, kde sme si prenajali chatku, kde sme prespali a na druhý deň sme išli na výstavu do Innsbrucku. Vo výstavisku Innsbruck bola jedinečná tuningová výstava – autá, motorky a dokonca tunované bicykle. Dobrá akcia, dakedy si človek nevie ani predstaviť, čo tí ľudia vymyslia. To sú géniovia, umelci, blázni? Ťažko povedať. Kto chce mať aspoň nejakú predstavu, môže si pozrieť link.

V čase dovoleniek bývajú pekne plné cesty, aj rekreačné strediská. My sme sa preto na našu „dovolenku“ vybrali začiatkom sezóny na prelome júna a júla. Tento rok sme si s partiou naplánovali trochu väčšie dobrodružstvo. Chceli sme vidieť Francúzsku riviéru a tiež kúsok Talianska. Do francúzskeho Agde je to pekných 1600 kilometrov, čo bola dobrá výzva. Pred cestou si musíš byť istý, že motorka je úplne v poriadku a takisto pribaliť si najdôležitejšie nástroje do batožiny. Na cestu toho až tak veľa nepotrebujeme – základné oblečenie, pár obložených chlebov (pre istotu) a nejakú tú mapu, či navigáciu. Dôležité je, dobre si plánovať zastávky. My sme okrem tradičných diaľničných odpočívadiel plánovali prespaťjednu noc v Miláne.

Na cestu sme vyrazili skoro ráno, obloha bola zatiahnutá. Keď sme prekročili hranice Rakúska, spustil sa prvý dážď :( No jo, to trochu pokazilo dojem z našej jazdy. Prešli sme asi 200 kilometrov, kým bola naplánovaná prvá zastávka. Boli sme všetci pekne mokrí a rozhodli sme sa počkať na obede na odpočívadle, kým dážď prestane. Zastávka sa nám trochu predĺžila, no dážď pomaly ustával. Prezlečení sme opäť vyrazili na cestu. Podarilo sa nám prejsť talianske hranice bez ujmy, niekde za Padovou nás opäť chytil dážď....

Dobre sme si pospali, niečo dobré popili a pojedli. Okrem vysedávania na lehátkach a na pláži, sme išli samozrejme prevetrať aj naše stroje. Urobili sme si výlet do národného parku Haut Languedoc, kde sme sa mohli túlať v kopcoch, pričom nám už našťastie počasie prialo. Pekné to Francúzko, pekná krajina. Rekreovali sme sa tu 5 dní a potom sme riešili cestu späť. Tentokrát sme to strihli na sever smerom na Grenoble, ďalej cez Turín a Miláno. Na ďalší deň nás už privítala „rodná hruda“.